Od histórie až po súčasnosť
Ipeľské tehelne sú pokračovateľom stáročnej tradície využívania žiaruvzdorných a keramických ílov, ktorých ložiská sa v Novohrade nachádzajú. V minulosti sa využívali najmä v hrnčiarstve, výrobe škridiel a pálených tehál.
1950 – Vyhláškou Ministerstva priemyslu bola tehelňa v Lučenci, v ktorej začiatok výroby pálených tehál sa datuje už v roku 1907, s účinnosťou od 1. 1. 1950 začlenená do novozriadeného podniku Ipeľských tehelní n.p. Lučenec.
1951 – 1987 – V priebehu prvých desaťročí pozostával podnik z početných tehelní, so stálou i sezónnou výrobou, rozložených v južnej časti Stredoslovenského regiónu. Prešiel postupnými organizačnými, technickými a technologickými zmenami, modernizáciou, postupnou koncentráciou výroby a zánikom sezónnych závodov.
1988 – V roku 1988 bol národný podnik pretransformovaný na štátny podnik a v tom období mal 12 závodov, respektíve prevádzok /Lučenec, Lučenec – Fabianka, Breznička, Poltár I, Poltár II, Tornaľa, Hajnáčka, Zvolen, Prievidza, Nitrianske Pravno, Závod pomocných prevádzok, Ťažobnodopravný závod/ a cca 1100 zamestnancov so sídlom v Lučenci.